Recenze - The Incredible Hulk

Hulk, veľká zelená príšera uväznená v mysli a v DNA geniálneho vedca Brucea Bannera. Že vám to je nejaké povedomé? Bodaj by nebolo keď sa táto komixová ikona dostala už po tretíkrát na filmové plátno, a teda logicky podľa trendu i na herné obrazovky. Osobne som tejto veľkej zelenej potvore nikdy neprišiel poriadne na chuť. Likvidovať všetko okolo seba v zápale zúrivého hnevu, za sprievodu lietajúcich elektrických spotrebičov a iných častí útulného bytu dokáže predviesť hociktorá manželka. I tak sa však Hulkovi nedá uprieť, že to čo robí, vie robiť dobre. Túžba ničiť všetko okolo seba, je už akosi od pradávna temnou súčasťou ľudskej povahy, kedy sa človek cíti veľkým a zeleným... ehm, tak dobre možno iba veľkým. Hulk je teda už zo svojej podstaty určený pre popkornovú zábavu, nielen na filmové plátno, ale hlavne pre hráčov. Veď čo už len môže byť zábavnejšie ako vyskúšať si to všetko sám? Žiaľ, budem vás musieť čiastočne sklamať.

Pýtate sa prečo? Už úvodné minúty mi dokonale znechutila grafika, keďže nám SEGA naservírovala podobne ako u Iron Mana, portovanú verziu z Playstation 2. Grafika je veľmi chudobná na detail, efekty vyzerajú skôr komicky ako efektne, a o textúrach sa je škoda vôbec vyjadrovať. Pri hraní mi hra dokázala obsadiť „neskutočných“ 45MB VRAM na grafickej karte, lepšie textúry má mnoho rokov starý a do dnes stále hraný Counter Strike 1.6. Oproti Iron Manovi však môžem pochváliť fyziku, nie žeby bola nejak dobrá, ale je tu aspoň nejaká a to je plus. Ďalej môžem pochváliť 60FPS na ktorých hra beží, na rozdiel od 30FPS obmedzeného Iron Mana, taktiež rozlíšenie mi hra automaticky nastavila podľa monitora, teda na 1680x1050, čo je oproti maximálnemu rozlíšeniu 1024x768 u železného muža pokrok.

Po hernej stránke je Hulk stavaný na systéme otvoreného mesta, kde si hráč svojvoľne vyberá a spúšťa jednotlivé misie na princípe GTA. Koncepčne je Hulk veľmi podobný hrám Spider-man, a je to len dobre. Oproti Iron Manovi poskytuje neporovnateľne väčšie množstvo zábavy. Krátko po úteku z armádnych priestorov sa Hulk v meste stretáva s Rickom, ako inak než pri jeho záchrane. Stávajú sa z nich partneri snažiaci sa zničiť hrozbu mesta, v podobe akejsi hi-tech teroristickej skupiny. Väčšina úloh je sprevádzaná Rickovými radami vo vysielačke, v mnohých sa zúčastňuje dokonca i on sám. Misie sa skladajú predovšetkým z likvidovania nepriateľov, je tu však i množstvo celkom zábavných kúskov ako sprevádzanie a ochraňovanie Ricka v tanku pri prechode mestom, hľadanie bômb na vrcholkoch budov a ich hádzanie do mora v časovom limite a ďalšie. Príbeh je žiaľ rozprávaný ako je to už u hier podľa filmovej predlohy zvykom iba útržkovito, a aby ho hráč pochopil, je nutná znalosť predlohy. Okrem hlavných misií, sú tu samozrejme i rôzne vedľajšie misie a výzvy typu: nájsť a vyzbierať 100 fury kanistrov, 100 gamma kanistrov, zvládnuť všetkých 15 skokanských výziev, zničiť 250 vozidiel a podobne. Plnením misií a výziev sa zlepšujú a odomykajú ďalšie Hulkove vlastnosti ako napr.: šprint, regenerácia života, silné tlesknutie (dobré na likvidáciu lietajúceho hmyzu), väčší skok, alebo i artworky, videá a hlavne niekoľko ďalších hrateľných postáv v Extras. Klasická náplň a princíp konzolových hier.

Hrateľnosť je vďaka možnostiam a pohybovému repertoáru hlavného „hrdinu“ celkom pestrá. Misie sú síce založené najmä na bojoch, i tak ale náplň neprejde hneď do stereotypu. Hulk môže robiť dlhé a vysoké neprerušované skoky po meste, liezť po budovách, vytrhnúť zo zeme kus betónu a použiť ho ako štít pred strelami alebo ako zbraň. Budovy, mosty, vozidlá, semafory, takmer všetko v hre je zničiteľné. Takmer každé vozidlo, predmet, alebo živú osobu v hre, môže Hulk chytiť a len tak s ňou pobehovať, použiť ako zbraň, či hodiť do skupinky nepriateľov. Hulk skáče po autách ktoré pod ním vybuchujú ako King Kong 21. storočia, a tragikomik známy svojou nenávisťou k hrám, a najmä k sérii GTA Jack Thompson by si na Hulkovi likvidujúcom celé mesto, ktorý drží pod krkmi vojakov, civilistov a následne ich hádže všetkými smermi mohol poriadne zgustnúť ak by nemal súdny zákaz.

Zo začiatku sa mi zdala hra príliš jednoduchá a nadobudol som pocit ktorý vo mne vyvolával otázku, či nie je hlavná postava nesmrteľná. O takú pol hodinu hrania však prišlo do tuhšieho, a ja už som dokonca i zistil ktorý ukazovateľ znázorňuje život. Interface je celkom jednoduchý, zelená farba znázorňuje život, (pri nájdení gamma kanistru sa životná energia doplní) a červená zasa zúrivosť(obnoviteľná ničením alebo zbieraním fury kanistrov). Zúrivosť sa využíva na prevádzanie niektorých typov útokov pre ktoré je vždy treba mať napr. aspoň 7 plných políčok zúrivosti a podobne.

A ako funguje virtuálny život v meste? Rozhodne nečakajte nejaký komplexný systém, skôr taký jednoduchší odvar GTA. Ak sa hráč s Hulkom príliš utrhne z reťaze, a začne robiť v meste taký bordel až sa naplní žltý ukazovateľ armádnej trpezlivosti, tak má problém. Začnú po ňom ísť vojaci a ľahké útočné vozidlá, tie ešte moc veľký problém nepredstavujú, pokiaľ však hráč radšej neutečie, ale zostane a bojuje proti nim, žltý ukazovateľ sa znovu napĺňa až skočí vyššie číslo. Vtedy prídu o niečo silnejšie jednotky atď., overený systém veľmi podobný tomu hviezdičkovému z GTA. Nad čím mi ale nedá nepozastaviť sa: „prečo je do kelu 80% dopravy tvorenej žltými taxíkmi“?

Aký spraviť z tejto hry záver? Grafická stránka je na dnešnú dobu, nakoľko sa jedná o port z PS 2 veľmi zastaralá, textúry vyzerajú ako jednofarebné plochy, a celý port je totálne odfláknutý bez možnosti nastavenia takmer čohokoľvek. Jednoducho povedané, skúste si spustiť ľubovoľnú PS1 alebo PS2 hru cez emulátor, a dostaví sa rovnaký výsledok. Po stránke hrateľnosti je však Hulk i napriek, alebo práve vďaka likvidačnej náplni omnoho lepší ako pred mesiacom recenzovaný Iron Man.

Tí menší sa môžu u The Incredible Hulk baviť i celé dni, u tých starších to závisí najmä od vkusu, a od schopnosti preniesť sa cez mizernú grafiku a konverziu. Hra sama o sebe rozhodne nie je skvelá a bez chýb, po nejakej dobe prejde do stereotypu, a hráč ju občas spustí iba preto aby sa „vyblbol“, nie je to však sklamanie ako Iron Man. Škoda grafickej podoby, keby mal Hulk grafiku ako Ultimate Spiderman (hra je taktiež na PS 2), poskytol by síce možno technicky rovnako jednoduchú, ale omnoho lepšie pôsobiacu a pohľadnejšiu komixovú vizáž. Hulk v grafike akú majú PS 3 a Xbox360 verzie, spolu s dôstojnou konverziou a možnosťami nastavenia by si potom zaslúžil i o pár percent odľahčenú sedmičku.